Základy programovania pomocou príkladov - 2004

Pre tlač tu ponúkam tento text aj v *.pdf

Príklady si tiež môžete ztiahnuť v balíku (*.pas, *.exe + zadania).

    1. Napíšte program, ktorý pomocou cyklu vypíše malú abecedu.
      program mo1A;
var znak:char;

begin

    for znak:='a' to 'z' do write(znak:2);
    {znak:2 znamena, ze jeden znak vypise na dve miesta}

readln;{caka na [ENTER] }
end.
    2. Napíšte program, ktorý zistí, či tri zadané čísla na vstupe môžu byť stranami pravouhlého trojuholníka.
      program mo1B;
var a,b,c,x:real;

begin

writeln('zadaj strany trojuholnika');
readln(a,b,c);

{najskuor si hodnoty a,b,c pekne usporiadame aby
 platilo a >= b >= c !}

   repeat
   if a<b then begin
               x:=a;
               a:=b;
               b:=x; {x je akoze a}
               end;

   if b<c then begin
               x:=b;
               b:=c;
               c:=x; {x je akoze b}
               end;

   until (a>=b) and (b>=c); {to 'and' je logicka operacia}
{koniec usporiadania}

{a*a muozme napisat aj ako sqr(a) }
if (a*a)=(b*b+c*c) then
    writeln('Bravo, trojuholnik je pravouhly')
else if a < (b+c) then
         writeln('Je to len obycajny trojuholnik')
     else
         writeln('Smola to nieje trojuholnik');

{Je tu viacnasobna podmienka, treba sa na to kuknut pozornejsie}

readln;
end.
    1. Na vstupe máme nejakú vetu. Napíšte program, ktorý zistí, koľko je v danej vete číslic.
      program mo2A;
var znak:char;
    pocet:integer;

begin

writeln('Zadaj vetu, v pohode.');
pocet:=0;

repeat
    read(znak);
    if (znak>='0') and (znak<='9') then inc(pocet);
                   { inc(x) znamena ze premennu x zvacsi o jednotku }
until znak='.'; {ta bodka je akoze koniec vety}

writeln('Vo vete je ',pocet,' cislic(a)');

readln;
readln;{readln je tu 2 krat}
end.
    2. Simulujte cyklus FOR pomocou WHILE.
      program mo2B;
var I:integer;

begin

writeln('vypiseme si cisielka');

for I:=1 to 9 do write(I:2);

writeln(''); {skoci do noveho riadku}

{a teraz to iste pomocou while}
I:=0;
while I<=8 do begin {je to podmienka}
                  inc(I); {to je vlastne I:=I+1}
                  write(I:2);
              end;
readln;
end.
    1. Napíšte program, ktorý premení čas zadaný v sekundách na celé hodiny, minúty a sekundy.
      program mo3A;
var vstup:longint;
    h,m,s:integer; {vystup}

begin

writeln('zadaj sekundy');
readln(vstup);
h:=vstup div 3600; {div celociselne delenie}
vstup:=vstup mod 3600; {mod zvisok po deleni 3600}

m:=vstup div 60;
vstup:=vstup mod 60;

s:=vstup;
writeln('Predstavuje to ',h:4,' hod, ',m:3,' min a ',s:3,' sekund');

readln;
end.
    2. Simulácia dvojrozmerného poľa: máme 10 riadkov po 5 znakov, napíšte program, ktorý všetky riadky posunie o jeden riadok nižšie a na miesto prvého riadku dá riadok posledný.

      Dalo by sa to i na oko jednoduchšie, tak že:

      type
riadok=array[1..5] of char;
pole=array[1..10] of riadok;

var m:pole;
...
 {a vymenili by sme len riadky, ale načítanie by bolo takmer to isté:}
readln(pole[x][y]);

      program mo3B;

type pole=array[1..5,1..10] of char;
{je to ako keby na ciselnej osi x a y}
     pomocne_pole=array[1..5] of char;

var matica:pole;
    help:pomocne_pole;
    x,y:shortint;

begin

for y:=1 to 10 do begin
    for x:=1 to 5 do begin
             write('  m[',x:1,',',y:2,']= ');
             readln(matica[x,y]);
                     end;
                   writeln;
                  end;
{mame nacitane to pole}

{vypiseme puovodne pole}
for y:=1 to 10 do begin
    for x:=1 to 5 do begin
                     write(matica[x,y]:4);
                     end;
                   writeln;
                   end;
writeln('vysledne pole po posunuti');

{posunieme pole}
for x:=1 to 5 do begin
                 help[x]:=matica[x,10];
                 {nacitame posledny riadok pola}
                 end;

for y:=10 downto 2 do begin
    for x:=1 to 5 do begin
                     matica[x,y]:=matica[x,y-1];
                     end;
                  end;

for x:=1 to 5 do begin
                 matica[x,1]:=help[x];
                 {napiseme prvy riadok pola}
                 end;

{-----vypiseme vysledok-----}
for y:=1 to 10 do begin
    for x:=1 to 5 do begin
                     write(matica[x,y]:4);
                     end;
                  writeln;
                  end;
readln;
end.
    1. Napíšte program, ktorý zistí, či na vstupe je číslo deliteľné trojkou a či je párne.
      	
program mo4A;
var vstup:longint;

begin

writeln('zadaj cislo, cele');
readln(vstup);

if vstup=0 then writeln('To je nula')
   else begin
        
        if (vstup mod 3)=0 then writeln('cislo je delitelne trojkou (3)')
           else writeln('cislo nieje delitelne trojkou (3)');
        
        if (vstup mod 2)=0 then writeln('cislo je parne')
           else writeln('cislo nieje parne');
        
		end;

readln;
end.
    2. Napíšte program, ktorý zistí, či číslo na vstupe je prvočíslo.
      program mo4B;
var vstup:longint;
    p,c,I:integer;

begin

writeln('Zadaj cislo vacsie ako 0');
readln(vstup);

p:=0;
     case vstup of
     1: begin
        writeln('specificke nezaradene cislo');
        halt; {halt okamzite skonci cely program}
        end;
     end;

if vstup>2 then begin
             {toto je matematicke pravidlo}
             c:=trunc(sqrt(vstup)+1);
             {sqrt  = odmocnina druha
              trunc = odreze desatinu cast, teda
                      napr. 45.26 -> 45       }

             for I:=2 to c do begin
                      if (vstup mod I)=0 then inc(p);
                              end;
                end;
if p=0 then writeln('toto cislo je prvocislo')
       else writeln('toto nieje prvocislo');

readln;
end.
    1. Máme pole typu n x n. Urobte program, ktorý ho otočí o 90 stupňov.
      program mo5A;

const n=3;

type pole=array[1..n,1..n] of char;

var matica,otocene_pole:pole;
    x,y:integer;

begin

{nacitame pole znakov}
for y:=1 to n do begin
    for x:=1 to n do begin
            tento komplikovany zapis nemusis rozoberat, funguje}
                     write('matica[',x:2,',',y:2,']= ');
                     readln(matica[x,y]);
                     end;
                 writeln;
                 end;

{vypiseme pole puovodne}
for y:=1 to n do begin
    for x:=1 to n do begin
             write(matica[x,y]:3);
                     end;
                 writeln;
                 end;

{teraz pole otocime o 90stupnov proti smeru hodinovych ruciciek}
for y:=1 to n do begin
    for x:=1 to n do begin
             otocene_pole[x,y]:=matica[n+1-y,x];
                     end;
                  end;

{vypiseme pole po otoceny}
writeln('po otoceny');
for y:=1 to n do begin
    for x:=1 to n do begin
             write(otocene_pole[x,y]:3);
                     end;
                 writeln;
                 end;

readln;
end.
    2. Napíšte program, ktorý vynásobí dve čísla bez toho, aby použil násobenie.
      program mo5B;
var zaklad,sucin:real;
    cinitel,I:integer;

begin

writeln('zadajte cislo, ktore chcete nasobit - realne');
readln(zaklad);

writeln('zadajte cislo, ktorim chcete nasobit - cele');
readln(cinitel);

sucin:=0;

{if (cinitel=0) or (zaklad=0) then
  else - tento zapis nahradime}
if (cinitel<>0) and (zaklad<>0) then
             for I:=1 to abs(cinitel) do begin
                                    sucin:=sucin+zaklad;
                                    end;
if cinitel<0 then sucin:=-1*sucin;
{funkcia abs(x) je absolutna hodnota z x}

writeln('Sucin je ',sucin:10:10);

{zapis sucin:10:10 znamena, ze vysledok napise na 10 celych a na
 10 desatinych miest ho zaokruhli}

readln;
end.
    1. Napíšte procedúru, ktorá vykreslí štvorec z hviezdičiek.
      program mo6A;
var x,y,a:shortint;

procedure stvorec(x,y,a:shortint); {y je tam len pre krasu}
 var I,M:shortint;
   begin
   for I:=1 to a do begin
        {urobime odsadenie}
        for M:=1 to x do write(' ');
        
		{nakreslime stvorec}
        for M:=1 to a do write('* ');
        if I<>a then writeln; {vhupneme do dalsieho riadku}
                    end;
   end;

begin

writeln('zadajte odsadenie a hranu stvorca / obrazovka je 80*25 znakov');
readln(x,a);

stvorec(x,0,a);

readln;
end.
    2. Dané sú súradnice bodu A. Napíšte program, ktorý zistí, či tento bod sa nachádza na priamke a*x+b=0.
      program mo6B;

type vektor=array[1..2] of real;

var A:vektor;
    aa,bb:real;

begin

writeln('zadajte suradnice bodu A, Ax a Ay');
readln(A[1],A[2]);

writeln('zadajte parametre pre priamku ax+b=0, teda a & b');
readln(aa,bb);

if (aa*A[1]+bb)=A[2] then writeln('Dany bod lezi na priamke.')
   else writeln('Dany bod nelezi na priamke');

readln;
end.
    1. Napíšte funkciu, ktorá z dvoch čísel vyberie menšie z nich.
      program mo7A;

var a,b:real;

function vyber(a,b:real):real; {pascalu je jedno ci su tie nazvy
                               rovnake ako v hlavnom programe}
  begin
  if a<=b then vyber:=a
     else vyber:=b;
  end;

begin

writeln('zadajte dve lubuvolne realne cisla');
readln(a,b);

writeln('mensie je -> ',vyber(a,b):10:10);

readln;
end.
    2. Je daný interval <a, b>. Napíšte program, ktorý sčíta všetky čísla z tohto intervalu deliteľné trojkou.
      program mo7B;
var a,b,x,I:integer;
    sucet:longint;

begin

writeln('zadajte rozmedzie intervalu <a,b>');
readln(a,b);

{musime si skontrolovat velkost cisel a & b}
if a>b then begin
            x:=a;
            a:=b;
            b:=x;
            end;
sucet:=0;

 for I:=a to b do begin
             if (I mod 3)=0 then sucet:=sucet+I;
                  end;

writeln('konecny sucet je ',sucet:10);

readln;
end.
    1. Napíšte funkciu, ktorá zistí, či na vstupe je číslo alebo znak.
      program mo8A;
var vstup:char;

function je_to_cislo(vstup:char):boolean;
 begin
 if (vstup>='0') and (vstup<='9') then je_to_cislo:=true
    else je_to_cislo:=false;
 end;

begin

writeln('zadaj znak');
readln(vstup);

writeln('Je to cislo? -  ',je_to_cislo(vstup));

readln;
end.
    2. ... na výber minimálneho čísla z troch čísel.
      program mo8B;
var a,b,c,min:real;

begin

writeln('zadaj tri cisla');
readln(a,b,c);

if a<=b then min:=a
   else min:=b;
if c<min then min:=c;

writeln('minimum je ',min:10:10);

readln;
end.
    1. Napíšte program, pomocou ktorého vypočítate objem a povrch valca.
      program mo9A;
var v,r,povrch,objem:real;

begin

writeln('Zadajte vysku valca v a polomer podstavy r');
readln(v,r);

povrch:= v*2*PI*r + 2*PI*sqr(r);
objem:= PI*sqr(r)*v;

writeln('Povrch valca je ',povrch:10:10,' j2');
writeln('Objem valca je ',objem:10:10,' j3');

readln;
end.
    2. Nakreslite vývojový diagram na premenu sekúnd na hodiny, minúty a sekundy.

      viz [MO] 3a

    1. Napíšte program, ktorý vypočíta n!.
      program mo10A;
var vstup:integer;

{Pozor, netreba sa nicoho bat, pouzijem len obycajnu
 funkciu. A preco by som nemohol volat aj viackrat tuto
 funkciu? Da sa to a vysledkom je rekurzia}

function faktorial(n:integer):longint;
    begin
    if (n=1) or (n=0) then faktorial:=1
       else faktorial:=n*faktorial(n-1);
    end;

begin

writeln('zadajte n (len do 12!)!');
readln(vstup);

if vstup<0 then halt; {okamzite skonci program}

writeln('n!= ',faktorial(vstup):30);

readln;
end.
    2. ...na výpočet objemu a povrchu gule.
      program mo10B;
var r,povrch,objem:real;

begin

writeln('Zadajte polomer r gule');
readln(r);

povrch:=4*PI*sqr(r);
objem:= (4/3)*PI*r*r*r;

writeln('Povrch gule je ',povrch:10:10,' j2');
writeln('Objem gule je ',objem:10:10,' j3');

readln;
end.
    1. Napíšte program, ktorý z n čísel na vstupe vyberie minimum.
      program mo11A;
var n,I:integer;
    min,cislo:real;
    kontrolka:boolean;{dobre si to pozri}

begin

writeln('zadaj pocet cisel n');
readln(n);

if n<1 then halt;

writeln('zadaj cisla');

kontrolka:=false;
for I:=1 to n do begin
                 if kontrolka=false then begin {prvy krat je v cykle}
                                         readln(min);
                                         end;
                 if kontrolka<>false then begin
                                          readln(cislo);
                                          if cislo<min then min:=cislo;
                                          end;
                 kontrolka:=true;
                 end;

writeln('Minimum z ',n:2,' cisel je ',min:5:5);

readln;
end.
    2. Nakreslite vývojový diagram na výpočet n faktoriálu.

      viz [MO] 10a

    1. Napíšte program, ktorý z n čísel na vstupe vypočíta aritmetický priemer.
      program mo12A;
var n,I:integer;
    priemer,cislo:real;

begin

writeln('zadaj pocet cisel n');
readln(n);

if n<1 then halt;

writeln('zadaj cisla');
priemer:=0;
for I:=1 to n do begin
                 readln(cislo);
                 priemer:=priemer+cislo;
                 end;

priemer:=priemer/n;

writeln('Aritmeticky priemer z ',n:2,' cisel je ',priemer:10:5);

readln;
end.
    2. Nakreslite vývojový diagram na simuláciu cyklu FOR pomocou cyklu WHILE.

      viz [MO] 2b

    1. Napíšte program, ktorý sa ukončí, keď stlačíme ESC a bude reagovať na stlačenie kurzorových šípok, napr. po stlačení šípky hore napíše hore a podobne.
      program mo13A;
uses crt;

var klavesa:char;

begin

repeat
klavesa:=readkey; {readkey je funkcia kniznice crt}
    case klavesa of
    #72:write(' ^  '); {vlozil som to takto: [Alt]+30}
    #80:write(' ˇ '); {[Alt]+31}
    #75:write(' ',chr(17),'  '); {v lavo}
    #77:write(' ',chr(16),'  '); {v pravo}
    #32:write(' medzera');
{Esc} #27:halt;
    {mohli by sme tu este vsunut riadok
     else pre ostatne klavesy}
    end;
until klavesa=#27;

end.
    2. Nakreslite vývojový diagram na výpočet aritmetického priemeru z n čísel.

      viz [MO] 12a

    1. Napíšte program, ktorý usporiada tri čísla od najmenšieho po najväčšie.

      viz [MO] 1b - časť toho programu usporadúva čísla od najmenšieho po najväčšie

    2. ... na výpočet an.
      program mo14B;
var a,vysledok:real;
    n,I:longint;

begin

writeln('zadajte a & n pre vypocet a^n | (a) muoze byt realne');
readln(a,n);

vysledok:=1;
if (a=0) and (n>0) then vysledok:=0; {specificky pripad}

if a<>0 then begin {aby nedoslo k deleniu nulou}
             if n>0 then for I:=1 to n do begin
                                          vysledok:=vysledok*a;
                                          end;

             if n<0 then for I:=1 to abs(n) do begin
                                               vysledok:=vysledok/a;
                                               end;
             end;

if (a=0) and (n<=0) then writeln('nedefinovane')
       else writeln(a:10:5,'^',n,'= ',vysledok:10:5);

readln;
end.
    1. Máme jednorozmerné pole s n znakmi. Napíšte program, ktorý z tohto poľa vyhodí všetky nuly.
      program mo15A;
const n=10;

var pole_nula,pole:string[n];{string je vlastne obycajne pole znakov
                        vlastne platy > sting[n]=array[1..n] of char}
    I:integer;

begin

pole:='';
writeln('zadajte ',n,' znakov');
readln(pole_nula);

for I:= 1 to n do begin  {length(pole_nula) toto je dlzka pola string}
                  if pole_nula[I]<>'0' then pole:=pole+pole_nula[I];
                  end;

writeln('vysledne pole znakov bez nul je');
writeln(pole);

readln
end.
    2. ... na výpočet lineárnej rovnice a*x+b=0.
      program mo15B;
var a,b:real;

begin

writeln('zadajte parametre rovnice a*x+b=0, teda a & b');
readln(a,b);

if (a=0)and(b=0) then writeln('riesenie je R')
   else if a=0 then writeln('rovnica nema risenie')
               else writeln('koren x= ',(-1*b/a):10:10);

readln;
end.
    1. Napíšte program, ktorý po zadaní a, b, c vypočíta koreň kvadratickej rovnice a*x2 + b*x + c =0.
      program mo16A;
var a,b,c,x1,x2,D:real;

begin

writeln('zadajte parametre kvadratickej rovnice a*x^2 + b*x + c=0');
writeln('  v poradi a,b & c');
readln(a,b,c);

{vyzera to trochu strasidelne tolko podmienok, 
ale treba sa na to dobre pozriet}

{zistime si diskriminant}
D:=sqr(b)-4*a*c;
if D<0 then writeln('rovnica nema riesenie v obore realnych cisel')
       else if a=0 then writeln('toto nieje kvadraticka rovnica')
	   {tu sa da doplnit algoritmus pre riesenie linearnej rovnice}
                   else begin
                   x1:=(-1*b+sqrt(D))/(2*a);
       if D=0 then writeln('rovnica ma dvojnasobny koren x=',x1:10:10)
                          else begin
                          x2:=(-1*b-sqrt(D))/(2*a);
                    writeln('korene: x1= ',x1:10:10,' x2= ',x2:10:10);
                          end;
                   end;
readln;
end.
    2. Nakreslite vývojový diagram na výpočet absolútne hodnoty.

      - ten je ale len v *.pdf -

    1. Napíšte program, ktorý zo vstupu a, n vráti an.

      viz [MO] 14b

    2. Nakreslite vývojový diagram na výpočet kvadratickej rovnice a*x2 + b*x + c =0.

      viz [MO] 16a, tam sa treba pohrať hlavne s tým diskriminantom

    1. Napíšte program, ktorý po zadaní a, b vypočíta koreň lineárnej rovnice a*x + b =0.

      viz [MO] 15b

    2. ... na výmenu dvoch premenných.
      ...                {pozor, premenne a,b,x su rovnakeho typu}
               x:=a;
               a:=b;
               b:=x;{x je akoze a}
...
    1. Napíšte funkciu, ktorá vráti z jednorozmerného poľa minimum.
      program mo19A;
const n=10;{dlzka toho pola}

type pole=array[1..n] of real;

var cisla:pole;
    I:integer;

function min(cisla:pole):real;
  var I:integer;
      d:real;
      kontrolka:boolean;
  begin
  kontrolka:=false;
  for I:=1 to n do begin
                   if kontrolka=false then d:=cisla[I]{prvy krat v cykle}
                      else begin
                           if cisla[I]<d then d:=cisla[I];
                           end;
                   kontrolka:=true;
                   end;
  min:=d;
  end;
  
begin

writeln('zadajte ',n,' cisel');

for I:=1 to n do begin
                 readln(cisla[I]);     end;

writeln('minimum z tohto pola je ',min(cisla):10:10);

readln;
end.
    2. ... na výpočet obsahu a obvodu kružnice.
      program mo19B;
var r,povrch,obvod:real;

begin

writeln('Zadajte polomer r kruhu');
readln(r);

povrch:=PI*sqr(r);
obvod:=2*PI*r;

writeln('Povrch kruhu ',povrch:10:10,' j2');
writeln('Obvod kruhu je ',obvod:10:10,' j');

readln;
end.
    1. Napíšte program, ktorý vynásobí dve matice a napíše výslednú maticu.

      Najskôr musíme vedieť ako násobia matice:
      Násobiť môžeme také dve matice, pre ktoré platí, že jedna je rovnako široká ako je druhá vysoká. Presnejšie : Nech A=(a ij) je matica typu m*n a nech B=(b ij) je matica typu n*p. (n je počet riadkov) Potom matica C=(c ij) typu m*p, pre prvky ktorej platí:
      c[ij]=a[i1]*b[1j] + a[i2]*b[2j] + .. + a[in]*b[nj] , kde i = 1,2,...,m , j = 1,1,...,p sa nazýva súčinom matíc A a B. Zapisujeme to C=A * B. 

      program mo20A;
const m=2;
      n=3;
      p=4;

type matica1=array[1..m,1..n] of real;
     matica2=array[1..n,1..p] of real;
     matica= array[1..m,1..p] of real;

var A:matica1;
    B:matica2;
    C:matica;
    i,j,K:integer;{indexy}

begin

writeln('zadajte prvu maticu typu ',m,'*',n);
for i:=1 to m do
    for j:=1 to n do begin
                   writeln('A[',i,',',j,']= ');
                   readln(A[i,j]);
                     end;

writeln('zadajte druhu maticu typu ',n,'*',p);
for i:=1 to n do
    for j:=1 to p do begin
                   writeln('B[',i,',',j,']= ');
                   readln(B[i,j]);
                     end;

{vycistime maticu C}
for i:=1 to m do
    for j:=1 to p do C[i,j]:=0;

{vynasobime matice}
for i:=1 to m do
    for j:=1 to p do begin
                for K:=1 to n do begin
                            C[i,j]:=C[i,j]+A[i,K]*B[K,j]
                                 end;
                     end;


{vypiseme vysledok}
writeln('matica C=A*B je:');
for i:=1 to m do begin
    for j:=1 to p do begin
                     write(C[i,j]:15:5);
                     end;
                     writeln;
                 end;
readln;
end.
    2. Nakreslite vývojový diagram, ktorý zistí, či tri čísla môžu byť stranami trojuholníka.

      viz [MO] 1b - tato úloha je častou programu, ale navyše zistí či sú to stany pravouhlého trojuholníka.

    1. Napíšte program, ktorý bude simulovať 10 hodov kocky.
      program mo21A;
const pocet=10;{pocet hodov kocky}

var hod:byte; {ten ma rozmedzie 0 az 255}
    I,M:integer;

begin

randomize;{toto je tu potrebne pre generovanie nahodnych cisel}
writeln('Tu su simulovane hody kockou');
writeln('hod      |hodnota  | 123456');
writeln('---------------------------------');{tieto ciarky su len na skraslenie}

for I:=1 to pocet do begin
                    write(I:2,'........[ ');
                    hod:=trunc(random*6)+1; {trunc odreze desatinu cast cisla
                                 random je nahodne cislo z intervalu <0 , 1)}
                    write(hod:1,' ]      ');
                    for M:=1 to hod do write(chr(2));
                        {7 znak v ASCII tabulke je pekny}
                    writeln; {skocime do noveho riadka}
                     end;
readln;
end.
    2. Nakreslite vývojový diagram na usporiadanie troch čísel od najväčšieho po najmenšie.

      viz [MO] 14a - otočené zadanie

    1. Napíšte program, ktorý vypočíta absolútnu hodnotu z čísla n.
      program mo22A;
var vstup:real;

begin

writeln('zadajte cislo');
readln(vstup);

if vstup<0 then vstup:=-1*vstup;

writeln('absolutna hodnota cisla je ',vstup:10:10);

{Da sa to aj jednoduksie
 writeln('absolutna hodnota cisla je ',abs(vstup):10:10);
 ale to nieje cielom tejto ulohy}

readln;
end.
    2. ... či číslo na vstupe je deliteľné číslom 4.
      program mo22B;
var vstup:longint;

begin

writeln('zadajte cislo - cele');
readln(vstup);

if vstup=0 then writeln('neviem')
   else if (vstup mod 4)=0 then writeln('cislo je delitelne cislom 4')
   {mohli by sme to napisat aj takto
        if ( trunc(vstup/4) - vstup/4 )=0 then ...}
                           else writeln('cislo nieje delitelne cislom 4');
readln;
end.
    1. Napíšte program, ktorý po zadaní a, b vymení ich hodnoty.
      ...                {pozor, premenne a,b,x su rovnakeho typu}
               x:=a;
               a:=b;
               b:=x;{x je akoze a}
...
    2. Zostav program na výpočet súčtu členov postupnosti čísel. Počet členov postupnosti nie je dopredu známy, ale až keď zadáme číslo 0, tak sa vypíše súčet členov.
      program mo23B;
var vstup,sucet:real;

begin

writeln('zadajte cisla');
sucet:=0;
         repeat
         readln(vstup);
         sucet:=sucet+vstup;
         until vstup=0;
writeln('sucet clenov postupnosti je ',sucet:15:10);

readln;
end.
    1. Napíšte program, ktorý vypočíta obvod a obsah trojuholníka.
      program mo24A;
var a,b,c,povrch,obvod,s:real;

begin

writeln('zadajte strany trojuholnika a, b & c');
readln(a,b,c);

s:=(a+b+c)/2;
povrch:=sqrt(s*(s-a)*(s-b)*(s-c));{Heronov vzorec}
obvod:=a+b+c;

writeln('Povrch trojuholnika ',povrch:10:10,' j2');
writeln('Obvod trojuholnika je ',obvod:10:10,' j');

readln;
end.
    2. Napíšte program pre riešenie sústavy dvoch lineárnych rovníc o dvoch neznámych vo všeobecnom tvare.
      program mo24B;
var a,b,c,d,e,f:real;
    x,y:real;
    riesenie:boolean;

begin

riesenie:=true;

writeln('zadajte parametre pre prvu rovnicu a*x + by = c , teda a, b & c');
readln(a,b,c);

writeln('zadajte parametre pre druhu rovnicu d*x + ey = f, teda d, e & f');
readln(d,e,f);

x:=(f*b - c*e);
if (d*b)=(a*e) then riesenie:=false
   else begin
        x:=x/(d*b - a*e);
        if b<>0 then y:=(c-a*x)/b
           else if e<>0 then y:=(f-d*x)/e;
        end;

if riesenie=false then writeln('sustava nema riesenie')
   else writeln('x= ',x:10:10,'  y:=',y:10:10);

readln;
end.
    1. Napíšte program, ktorý z n čísel nájde maximum. Ak ich je viac, nech vypíše, koľko týchto maxím je.
      program mo25A;
var n,I,pocet:integer;
    max,cislo:real;
    kontrolka:boolean;

begin

writeln('zadaj pocet cisel n');
readln(n);

if n<1 then halt;

writeln('zadaj cisla');
kontrolka:=false;
pocet:=0;
for I:=1 to n do begin
            if kontrolka=false then begin {prvy krat je v cykle}
                                    readln(max);
                                    pocet:=1;
                                    end;
            if kontrolka<>false then begin
                                     readln(cislo);
                                     if cislo=max then inc(pocet,1);
                                                       {zvacsi pocet o 1}
                                     if cislo>max then begin
                                                       max:=cislo;
                                                       pocet:=1;
                                                       end;
                                     end;
            kontrolka:=true;
            end;

writeln('Maximum z ',n:2,' cisel je ',max:5:5);
writeln('tychto maxim je ',pocet);

readln;
end.
    2. Zostavte program pre výpis ASCII znakov od čísla 32 do 255.
      program mo25B;
var I:byte;

begin

writeln('ASCII tabulka');

for I:=1 to 80 do write('Ä');

for I:=32 to 255 do begin
       write(I:3,'=');
       write(chr(I),' | ');
       {chr(cislo) vypise znak s cislom v tabulke ASCII}
                    end;
readln;
end.

mo ≈ master outline (hlavný náčrt)

Na záver zhrniem pár rád:

  • string je špeciálne jednorozmerné pole znakov
  • v Borland Pascale fungujú tieto klávesové skratky (používať! zrýchli to prácu o 100%)
    • Ctrl + Insert - kopírovať
    • Ctrl + Delete - zmazať
    • Shift + Insert - vložiť
    • text sa označuje Shiftom
    • Ctrl + kurzorové šípky - rýchly pohyb v texte
    • F10 - menu hlavné
    • F3 - otvoriť súbor
    • Alt + F3 - zavrieť aktuálne okno
    • F6 - prepínanie medzi otvorenými oknami
    • F5 - maximalizovanie aktuálneho okna
    • Shift + F1 - slovník pojmov - stačí napísať pojem
    • Alt + X - zavrieť Borland Pascal

Zámerne som nepísal vývojové diagramy, tie sú v podstate takmer totožné so štruktúrou programu v Pascale ale vsadené do grafických diagramov. Nájdete ich však v *.pdf dokumente.

Posledná aktualizácia: október 2009