Antika

Grécko

Periodizácia:

  1. Prehistorické Homérske obdobie: 11.-9. stor.pnl.: Najviac poznatkov čerpáme z Homérovích eposov.
  2. Archaické obdobie: 8.-6. stor.pnl.: Slobodný ľud démos sa zúčastňuje na vláde - démos kracia - vláda ľudu.
  3. Klasické obdobie: 5. stor.pnl.: Najväčší rozkvet kultúry, najmä za vlády Perikla. Do tohto obdobia spadá tvorba najvýznamnejších osobností fylozofie, sochárstva a literatúry.
  4. Poloklasické obdobie: 4. stor.pnl.: Obdobie peloponézskych vojen, gréckych štátov Sparty a Atén.
  5. Helenizmus: 3. stor.pnl.: Vláda a boje Alexandra Veľkého. Hlavným mestom je Alexandria v delte Nílu s povestnou knižnicou. V tom čase sa už šírila Rímska kultúra.

Náboženstvo bolo polyteistické a bohovia hrali v živote spoločnosti významnú úlohu. Existovali aj polobohovia: Nymfy - víly, Fauni/Satyrovia - zmyselníci, pôžitkáry, napol zvery.

Život Grékov podliehal učeniu kalokagathie (kalos - krásny, agathos - dobrý), čo bola predstava o harmónií tela a duše. Starajú sa o krásu mysle chodením do škôl, rozvíjaním fylozofie a o telo pečujú v rôznych zariadeniach - palestry, štadióny, hippodromy. V odeione praktizujú prednes poézie a prózy.

Medzi významných fylozofov patrili: Sokrates, Platón, Aristoteles, Phytagoras, Herakleitos z Efezy, autor myšlienky phanta rhei - všetko plynie.

Architektúra: v nej sú využité tri kánony charakteristické najmä stĺpmi:

grécke kánony
  1. Dórsky - Je proporčne najjednoduchší, stĺpy sú kanelované - žliabkované, dole širšie, smerom hore sa zužujú. Sú bez pätky. Hlavica je jednoduchá.
  2. Iónsky - Stĺp sa člení na pätku, driek a hlavicu. Tvarovo najbohatšia je hlavica, ktorá obsahuje voluty, závitnice.
  3. Korintský - Vyvinul sa z iónskeho. Hlavica je bohato zdobená rastlinným motívom (lotosové kvety atď.).

Sochárstvo: Objavujú sa meravo stojace postavy - daidalské sochy. Jedná sa o postavy dievčat - koré a chlapcov - kuros. Spoločnými znakmi sú ornamentálne vypracované vlasy, žiadne citové pohnutie v tvári a žiadny mimický výraz. Chlapci majú vykročenú nohu a sú vždy nahí.

Sochárstvo nazachytáva pohyb, čo preklenul až v klasickom obdobý sochár Myrón svojím Diskobolom. Diskobolos stelesňoval telo atléta vrhajúceho disk. Figúra je pootočená, sústredená. Medzi jeho ďaľšie diela patrí Aténa a Marsyas. Zobrazuje situáciu, keď sa Aténa pokúša hrať na flaute, ale nepáči sa jej, ako má pritom zošpúlené pery a flautu odhadzuje, Marsyas túžiaci po hudobnom nástroji sa po nej chvatne načahuje. Zachytenie tohto okamihu je veľmi presvečivé. Myrón používal mramor, slonovinu - chryzeofantínová metóda, kameň atď.

Polykleitos vniesol do umenia kánon (súbor pravidiel), podľa ktorého sa hlava v tele nachádza 7.5 krát. Vytvoril tiež kontrapost: hlava je vytočená, rovnako aj bedrá - ponderácia, ramenná línia je presne opačná v porovnaní s lńiou bedier. Typické je vytočenie trupu. Prvým dielom podľa kánonu je Doryforos.

Feidias z 5. stor.pnl. sa podielal na sochárskej výzdobe Parthenónu, kde vytvoril Pamatejánsky sprievod - na vlise v cele chrámu. Bol tiež umeleckým dozorom sochárov pri výzdobe Akropoly. Známe sú tri sochy Athény:

  1. Athéna Parthenos - panenská chryzeofantínová socha 12 m vysoká.
  2. Athéna Promachos - ochrankyňa mesta, vo vojenskej výzbroji, stála v exteriéri na Akropole, 16.5 m vysoká, umiestnená na nádvorí ako symbol víťazstva nad Peržanmi.
  3. Athéna Lemnié - venovaná ukončeniu Grécko-Perzských vojen.

Predstaviteľmi poloklasického obdobia boli - Skopas, Praxiteles, Lissipos. V helenizme je typická dráma, napätie, tragickosť.

Maliarstvo: vázové, freskové, temperové - vaječná tempera na drevených a mramorových doskách, enkaustika - nanášanie farieb rozpustených vo vosku pomocou žeravých želiezok, mozaika. Námety čerpajú z mytológie, na keramických predmetoch sa vyskitujú čiernofigúrové a červenofigúrové motívy.

Techniky: Glyktika - rezanie a brúsenie drahých kameňov, medailóny s tvárami - tzv. gemmy. Fúkanie skla prevzali zo Sírie. Tiež odtláčali sklo do foriem, rezali sklo a pracovali tiež s horúcimi sklenými tyčinkami.

Etruskovia - 7.-3. stor.pnl.

Sú nositeľmi starovekej civilizácie. Žili na území dnešného Talianska. Patrili k popredným mocnostiam západného stredomoria. V čse od r. 800-500 r.pnl. vytvorili mestskú civilizáciu aristokratického typu. Popri grékoch boli Etruskovia najvyspelejšími staviteľmi tej doby. Na čele mestských štátov boli králi.

Ich jazyk nebol rozlúštení a nepatrí do skupiny indoeurópskych jazykov. Známa je výroba keramiky bucchero.

Ich náboženstvo malo vplyv na rímske náboženstvo. Najstarší bol kult bohyne matky, pravdepodobne Turan. Po prvý krát sa objavuje myšlienka posledného súdu. Viera v posmrtný život je blízka Egyptským predstavám. Mimoriadnu pozornosť venovali stavaniu nekropol. Boli to dlhé komplexy s podzemnými chodbami, komorami a hrobkami - tombami. Často boli dlhé aj 1 km. Pri výzdobe stien sa inšpirovali gréckym vázovým maliarstvom. Hrobky sú bohato zariadené, odzrkadľujú rušný život s radovánkami a hostinami s vínom. Práve z hrobiek vieme ako vyzeral obytný dom. Stavali z kameňa a z pálenej tehly, ktorú od nich prevzali Rimania.

Hlavnými centrami architektúry sú mestá. Tie boli budované v pravouhlom uličnom systéme, dve ulice naprieč križujú mesto. Často sa pod nimi nachádza kanalizácia - cloaca maxima. Ulice boli široké, dláždené kameňmi, mesto bolo opevnené obranným múrom a bránami.

Sochárstvo zobrazovalo votívne sošky bojovníkov z bronzu, portrétne hlavy - tu sa uplatnil realizmus. Častým námetom bola Kapitulská vlčica. Sochársky sa zdobili aj veká sarkofágov.

Rím - 1000 r.pnl.-476 r.nl.

Spoločnosť sa členila na patríciov, plebejcov a otrokov.

Jeho trvanie členíme na tri etapy:

  1. Od 1000 r.-6. stor.pnl.: Rodová spoločnosť sa rozpadla, vzniká triedna spoločnosť. 25 km od ústia rieky Tiberu vzniká v r. 853 pnl. mesto Rím. Vládla tu dinastia Etruských kráľov do r. 510 pnl.
  2. Obdobie republiky (res publicae - vec verejná): Typické sú boje s Galmi, známe sú Tri Púnske vojny. Púni, kartáginci, bojovali s Rimanmi o úrodný ostrov Sicíliu. Rím zvíťazil a jeho heslom sa stáva divide et impera - rozdeľuj a panuj! S pojmom republiky sa spája meno Gaius Julius Cézar (z toho vzniklo neskôr cisár :-), ktorý vyriešil občiansku krízu. Podnikal výpravy do Gálie a Afriky, v r. 44 pnl. ho v senáte masovo zavraždili.
  3. Obdobie cisárstva (do rozpadu Západnej ríše v r. 476 nl.): Octavian Augustus - Princes senatus, počas jeho vlády sa stal Rím reprezentatívnym mestom s umeleckými hodnotami s vplyvmi z dobytých krajín. Vzniklo Rímske impérium, ktoré malo najväčší rozsah za vlády cisára Trajána. Vzniká kresťanstvo, bolo kruto prenasledované (kresťan - pokrstený). V r. 313 nl. ho Konštantín I. vyhlásil Milánskym ediktom za oficiálne náboženstvo.

Vládlo mnohobožstvo, tak ako v Grécku. Rímsky bohovia boli ekvivalentný ku Gréckym.

Pont du Gard v južnom Francúzsku

Architektúra nadvezuje na Etruskú, dáva ale dôraz na praktičnosť a technickosť stavieb. Gréci dávali dôraz na umelecké vyjadrenie zatial čo Rimania na Urbs - mestský ráz. Rímska architektúra bola odrazom politickej moci a veľkosti impéria. Rímske stavby sú stavané na území dnešného Talianska. Vznikajú veľké arkádové stavby. Využíva sa stena, ktorá rozkladá váhu stavby, stĺp je v podobe gréckeho kanelovaného, toskánskeho hladkého alebo pilastra. Technické stavby sú na výbornej úrovni, dôkazom čoho je bohatá sieť diaľkových ciest, vodovodov - akvaduktov, mosty - viadukty, kanalizácie - zdokonalili kanalizácie vymyslené Etruskami.

Stavali oslavné chrámy, baziliky (prebrali ich potom kresťania), divadlá - amfiteátre (so skvelou akustikou), štadióny - najvýznamnejší circus maximus, kúpele - termy.

Sochárstvo: Zameriavalo sa najmä na oslavu panovníkov - jazdecké portréty a víťazné oblúky. Bohatší Rimania si s obľubou dávali robiť aj kópie známich gréckych sôch - tak sa nám zachoval aj Diskobolos.