Renesancia a Barok

Renesancia - 14.-16. stor.

fran. renaissance - znovuzrodenie - vzkriesenie ideálu antického sveta

Centrami boli Benátky, Janov, Padova, Rím.

Človek je meradlom všetkých vecí, čo definuje antropocentrizmus. V Taliansku nikdy neboli prerušené putá s Antikou a tým s Rímskou kultúrou. Myšlienky antického sveta šíria aj učenci utekajúci z Byzancie. Aktuálnymi jazykmi sa stávajú latinčina a gréčtina. Príznačné je ocenenie telesných a duševných schopností človeka, skúmanie človeka a prírody. Umenie čerpá námety z pohanskej mytológie.

Architektúra sa stavia v horizontálnych líniach, ktoré sú na poschodiach ešte podčiarknuté horizontálnymi rímsami. Nosným prvkom je stena. Typický je klasický oblý oblúk. Základnými geometrickými prvkami sú guľa, štvorec, kocka, obdĺžnik. Stavby sú predovšetkým účelné, dôraz sa kladie na jednoduchosť, praktickosť, harmóniu. Rozvíja sa plánovanie mesta, budujú sa pravouhlé siete ulíc.

Materiáli: Používa sa kameň v podobe bosáže - vyprofilovania (napr. listová bosáž) alebo v podobe rustiky - geometricky opracované kvádre. Používa sa aj tehla. Kameň a tehla sa spájajú maltou. Malta už nie je len pojivom, využíva sa aj vo forme omietky. Robí sa omietnutá architektúra, tvorí sa ňou sgrafito - napodobňuje architektonické články, bosáž aj rustiku, využívajú sa dvojfarebné plochy - tieňovanie.

Horizontálne prvky: profilované rímsy zdôrazňujúce podlažia; podokenné kordónové rímsy; balustrády - kužeľkovité, píniové, obeliskové; konzolová rímsa - korunná hlavná rímsa zakončujúca stavbu

Používali sa aj pilastre, piliere, stĺpy sa niekedy nahrádzali kariatídami a atlantmi - mužské a ženské postavy. Stavby odľahčujú arkády, ktoré bývajú dopĺňané róbiami - oválne medailóny umiestnené vo vrchnej časti oblúku. Nazvané podľa bratov Andrea a Luca de la Robia. Sú typickým znakom renesacie.

V renesancii je vynález kníhtlače v r. 1445 Johan Guttenberg. Nastal prudký pokles cien kníh ručne prepisovaných a iluminovaných. Knihy sa stali dostupné väčšine obyvateľstva.

Rozvoj technického skla - dioptrické sklo - začínajú sa nosiť okuliare (na stopke, lorňon).

Ranná renesancia

Prvou renesančnou stavbou je nálezinec - Ospedae degli innocenti, ktorej autorom je Filippo Brunoleschi. Neskôr vznikajú aj iné: San Lorenzo vo Florencii - kostol, kaplnka Pazzi v Santa Croce (pochovaný Michelangelo).

Maliari a umelci rannej renesancie: Fra Angelico, Masacio, Paulo Uccello, Sandro Botticelli (Zrodenie Venuše, Alegória Jari, Klaňanie troch kráľov), Donatello.

Vrcholná renesancia

Pápež Július II. povoláva umelcov na stavbu a návrh dómu sv. Petra v Ríme. Najprv pracoval na stavbe Donato Bramante, neskôr Rafael Santi a nakoniec Michelangelo - vytvoril plán, podľa ktorého bola stavba dokončená. Otvoril ňou cestu baroku.

Predstavitelia:

  • Andrea del Verrocchio - učiteľ Leonarda
  • Michelangelo - Pietà Michelangelo Buonarroti

    V 13 rokoch odišiel do dielne Domenica Ghirlandaia, po roku prešiel do školy Lorenza Medici. Oslovili ho Antické sochy v Medicejských záhradách. V 15 rokoch urobil prvý mramorový reliéf - Madona na schodoch. Zvikol robiť zámerne nedokončené diela - non finito. Prvé z nich bol Boj kentaurov s Lapidmi. Z poškodeného kusu mramoru robil sochu Dávida - 4.5 m vysokú. Jediné dielo, na ktoré sa podpísal je Madona svätopeterská. Je to mramorová pieta, zobrazujúca mladučkú Máriu držiacu v náručí mŕtveho Krista. Mladou tvárou chcel autor vyjadriť panenskosť. Významná je aj socha Mojžiš.

    Bol zručným maliarom. Tvoril tzv. tondá - kruhové obrazy. Známe je Tondo Doni. Vytvoril fresky v Sixtínskej kaplnke, kde zobrazuje vládu Boha nad svetom v 9 obdĺžnikových poliach. Zobrazuje stvorenie Adama a Evy, rodokmeň Krista, prorokov, Sibily, výjavy z histórie židovského národa.

    Typické je že ženské figúry sú podané s mužskou anatómiou. Používal pestré farby. Typický je dynamický pohyb, dokonalosť tvarov.

    O 23 rokov neskôr je povolaný do Sixtínskej kaplnky aby namaľovať výjav posledného súdu - na oltárnu stenu. Je tu 390 postáv, ktoré sa vznášajú v modrom priestore, v strede je Kristus, akoby rozhnevaný, vedľa neho Mária odvracia tvár. Sám seba zobrazil v podobe človeka stiahnutého z kože v rukách sv. Bartolomeja, ktorý sa tázavo pozerá na Krista, či ho má zatratiť.

  • Rafael Sanzio de Urbino - o.i. vytvoril Aténsku školu - obraz s Gréckymi učencami a mysliteľmi, ktorím dal podobu svojich súčasníkov. Platón - idealista ukazuje rukou hore - symbolika duchovna. V rozhovore s ním je zobrazený Aristoteles ukazujúci rukou dole - spätosť človeka so zemou. Prosté gestá všetkých mysliteľov zahŕňajú zameranie ich filozofie.
  • Leonardo da Vinci

    Učil sa v dielni u Verrocchia. Prvé obrazy: Zvestovanie, Madona s klinčekom.

    Sledoval let vtákov, vychádzal z neho pri svojich návrhoch na lietací stroj, vedel zhotoviť mosty ľahko rozložiteľné, ponúkal svoje služby na významných dvoroch. Vytvoril plán mesta, potápačskú výstroj.

    Využíval techniky sfumato - šerosvit, čo sa stalo typické pre renesančnú maľbu. V pozadí jeho obrazov je vždy krajina.

    Diela: Dáma s hranostajom, Svätá Anna Samotretia, Svätý Hieronym, Mona Lisa (La Gioconda), Madona v skalách, Posledná večera (zobrazil moment, keď učeníkom Kristus povie: "Jeden z vás ma zradí", kompozícia je horizontálna, učeníci sú spojený do skupiniek vášnivo debatujúcich).

    Leonardo v prácach vylúčil ostré farby. Jediné sporné dielo je Léda s labuťou, ako jediné má pohanský námet a nie je známe, či ho vytvoril Leonardo.

Leonardo da Vinci - Zvestovanie

Neskorá renesancia

Giacomo Vignola, Lorenzo Bernini, Andrea Palladio - jeho vili majú logie - otvorené terasy do záhrady, využíva iluzionizmus. Vznikajú zámocké stavby pri rieke Loira. V Paríži je postavený Louvre. V sochárstve sa používa mramor - carrarský, kameň, bronz, drevo, majolika, terakota. Hlavnými znakmi sú dokonalá znalosť anatómie, používa sa životná veľkosť, vplyv Antiky.

Renesančné stavby na Slovensku: V uličnej časti obytných domov vzniká podjazd - mázhauz, podľa ktorého sú tieto domy aj pomenované (Levoča, Banská Bystrica). Kašiele: Diviaky, Pričovce, Betlanovce. Typickým prejavom renesancie sú pavlačové domy a východoslovenské zvonice - podľa vzoru talianskej campanilly (Strážky, Vrbov, Kežmarok, Poprad,...) Sú omietnuté, štvorcového pôdorisu, zdobené pásovou sgrafitovou výzdobou. Majú jedno až dve podlažia. Hrady: Červený kameň, Zvolen, Slovenská Ľupča, Devín.

Na dvore Rudolfa II. Habzburského sa rozvíja Rudolfínsky manierizmus. Rudolf II. bol mecenášom a zberateľom umenia, založil obrazáreň Pražského hradu, i obrazárne v iných mestách.

Barok 2 pol. 16. stor.

šp. baurecco [baroco] - veľká perla nepravidelných tvarov

Je honosný, odzrkadľuje radosť zo života a pýchu z bohatstva. Vzniká v pohnutých podmienkach - reformácia, protireformácia, tridsaťročná vojna, útlak, náboženské prenasledovanie, ľudia majú strach zo smrti, ale na druhej strane sa zaoberajú posmrtným životom a veria na naň. Baroko je plné protikladov. Ľudia hľadajú hodnoty v nadzmyslových veciach. Tento smer zasiahol všetky odvetvia umenia a prejavuje sa ako veľmi dynamický, so zložitými ozdobami v nábytku i architektúte, zložitým pôdorisom chrámov. Typickým prvkom je voluta, z duchovného hladiska mystickosť, tajomnosť. Využíva sa imaginárnosť v architektúre, iluzionizmus (ide o vybudenie dojmu, že niečo existuje, hoci to nieje pravda, napr. fresky na stropoch zobrazovali imaginárne pokračovanie stien budovy). Napodobňovanie architektonických článkov pomocou svetla a tieňa. Dokonca pre dojem hĺbky sa znižuje strop (perspektíva) a zhusťuje sa vzdialenosť medzi stĺpmi.

Do architektúri je poňatá široká krajina. Budujú sa rozsiahle parky, presne komponované, typický je francúzsky park - kvety sú sadené do geom. tvarov, ako je tomu vo Versailles, Shönbrun, Petrohrad. Parky sú doplnené fontánami a jazierkami. Protikladom je anglický park - má budiť dojem divokosti a náhodnosti, ale všetko je pritom predom vyprojektované, dokonca sa stavajú umelé zrúcaniny, potôčky, atď.

Ľudová architektúra sa vyznačuje volutami, štítmi, mestá majú svoj organizovaný stred (Praha, Salzburg). Priečelia budov sa vlnia, prehýbajú, stena je dynamická - napr. stavba kostola a kláštora San Carlo alle Quattro Fontane v Ríme od majstra Borrominiho.

Barok klasicizujúci: zodpovedá obdobiam vlády francúzskych panovníkov. Vzniká sloh Ľudovíta XIV. - exteriér je skromný v pomere ku interiéru, vo vnútri sa využíva štuka, zdobenie stien freskami, časté sú aj pozlátené vence s ovocím a rohy hojnosti (občas ich výdavať na obrazoch so zátiším), zrkadlá (zrkadlová galéria vo Versailles dlhá 73 m). Vznikajú okná rozličných tvarov, steny sú v pastelových farbách - modré, ružové, perleťové. Sochárstvo aj maliarstvo zobrazuje kypré tvary, ideálom je korpulentná postava, typický sú anjeličkovia Putti.

Lorenzo Bernini - najvýznamnejší predstaviteľ talianskeho barokového sochárstva. Jedno z jeho diel je Videnie sv. Terézie - zobrazuje ako sv. Teréziu zasiahol šíp Božskej lásky. Súčasťou súsošia je oblak s bronzovými lúčmi. Fontána di Trevi - mnoho mužských, ženských a zvieracích skulptúr. Pôsobia dynamicky, sú to umelo vytvorené skaly.

Maľba:

  • Giovanni Battista Tiepolo
  • Caravaggio: Emauzská večera Caravaggio - Emauzská večera
  • Van Dyck
  • Peter Paul Rubens: zberateľ starožitností, pôsobil v Londýne, v Paríži, Madride, Antverpách, Benátkach. Diela: Stavanie kríža, Snímanie z kríža, Únos Leukipových dcér, Tri grácie, Venuša pred zrkadlom, atď.
  • Rembrandt van Rijn - Návrat márnotratného syna Rembrandt van Rijn: dielo Návrat márnotratného syna, zobrazuje ideál lásky človeka k človeku, rád zobrazuje vlastnosti, vášne, nenávisť, krutosť, žial, sebectvo. Zdôrazňuje hru šera a tmy, z ktorej sa postavy vynárajú. Namaloval asi 60 autoportrétov, mytologické námety, krajinky - Pastieri