Starovek
Prvé umelecké prejavy človeka - 60 000 r.pnl. - 5500 r.pnl.
Paleolit - 60 000 r.pnl.-12 000 r.pnl.
palaios - starý, lithos - kameň
Prvé umelecké prejavy človeka pochádzajú z obdobia paleolitu - staršej doby kamennej. Sú to hlavne pozitívne a negatívne odtlačky rúk. Pozitívne vznikali odtláčaním rúk natretých prírodnými farbami na povrch jaskýň, negatívne vznikali fúkaním tekutiny rozpustenej v ústach na ruku priloženú na podklad (fixír). Známe sú aj nástenné jaskynné maľby (jaskyne vo Francúzsku a Španielsku ako Lascaux, Altamira..) zobrazujúce zvieratá graficky a plošne radené za sebou, či nad seba. Sú to zobrazenia bizónov, býkov, divých koní a.i. Niekedy ich zobrazovali aj s vnútornosťami, čo značilo o dobrej znalosti ich anatómie. Maľby vytvárali najmä za účelom zabezpečenia hojného úlovku (takto "ovládali" zvieratá).
- Ľudia sa živili lovom a zberom lesných plodov
- Vládlo mnohobožstvo - polyteizmus. Uctievali prírodné sily (boh hromu..).
V paleolite boli tieto náboženstvá:
- Totemizmus
- uctievanie predka, vytesaného do totému.
- Fetišizmus
- uctievanie fetišov - vecí zosobňujúcich božské sily.
- Animizmus
- uctievanie duše - anima (alebo aj kult mŕtvych).
- Rodové zriadenie je matriarchát - uctievanie ženy - matky. Preto sa nám zachovali z tohto obdobia sošky venuší - napr.: Viestonická (Věstonická), Moravianská, Mentónska. Majú dekoratívne jednoducho vyriešenú hlavu, zakrpatené ruky a nohy, hlavné sú znaky materstva (aspoň taká je zaužívaná predstava).
Pre úplnosť je vhodné ešte dodať, že po Paleolite nasledoval Mezolit - 10 000 r.pnl-7000 r.pnl, do ktorého spadá hlavná časť nástenných malieb.
Neolit - 8000 r.pnl.-5500 r.pnl.
neos - nový, lithos - kameň
Na čele rodu stojí praotec. V mladšej dobe kamennej človek začína zámerne pestovať obilniny, krotí zvieratá - koňa, psa, rožný dobytok. Muž robý na poliach, žena je doma s deťmi. Domy mali opevnené fortifikáciou (jednostranné spevnenie, zabezpečenie). Vyrábali sa kamenné misy, nádoby, sekery... Vznikalo košíkarstvo, vyrábajú sa vlákna rastlinného pôvodu - ľan, konope, ktoré zámerne sejú. Následne textílie farbia prírodnými farbivami.
Keramika: Človek potreboval uskladniť prírodné produkty. Najskôr na tento účel využíval v sezóne vydlabané tekvice, neskôr objavil tvárne vlastnosti hliny. Nádoby sušil a pálil v jamách. Neskôr objavil, že odtlačky stebiel trávy sa zachovajú aj po vypálení, čo dalo podnet pre vytváranie ornamentov. Podľa ornamentov sa aj rozlišovala jednotlivá keramika - technika Colombin.
Rodové zriadenie sa mení na patriarchát - vládne muž.
Megalitické stavby - 4000 r.pnl.
megas - veľký, lithos - kameň
Sú najstaršou monumentálnou kamennou architektúrou. Odzrkadľuje formu spoločenského a náboženského života, sociálne a filozofické predstavy. Stavby sú z hrubých neopracovaných kameňov, zasadených do piesku či štrku.
Stonehenge: Tomuto monumentu sa pripisuje aj astronomický charakter, spojený s kultom slnka. Táto stavba vznikala v dlhom časovom rozpätí (3100 r.pnl.-1800 r.pnl.) a viackrát bola zmenená. V dnešnej podobe je tvorená sústrednými kruhmi postavenými hlavne z pieskovcových skál. Vo vnútri tvoria kamene celok v tvare potkovy. Celá stavba je zasadená do kruhu s priemerom niekoľko desiatok metrov.
- Podľa tvaru, kamene typizujeme na:
- Menhir (men - dlhý, hir - kameň)
- Je to jeden megalit kolmo zasadený do zeme. Nemá stopy po opracovní, nevyskytujú sa na ňom ľudské tváre majúce dekoračný charakter (príkladom je megalitická stavba len z menhirov v Avebury - Južné Anglicko). Niekedy sú umiestnené do kruhu, a takéto zoskupenie nazývame kromlech, pričom menhiry majú na vrchoch položené preklady (napr.: Stonehenge - Južné Anglicko). Pre lepšie zapamätanie názvu menhir si môžte spomenúť na známu postavičku Obelixa, ktorý ich rád nosieval.
- Dolmen (hroby)
- Vzniká tak, že na dva kamne zvislo vsunuté do zeme sa položí veľká platňa. Často sú riešené ako chodby.
- Talayot
- Sú to dva kamene postavené do tvaru T.
- Na kameňoch sa vyskytujú Petroglify - krezby, ktoré vyzdobovali megalitické stavby.
Kelti
Skupina indoeurópskych kmeňov, ktorých kultúra (laténska) predstavuje vrchol barbarskej civilizácie (je potrebné podotknúť, že barbarský neznamená "zlý", pretože pre Rimanov boli barbarmi všetky národy mimo Rímskej ríše - považovali ich za nekultúrnych, keď ich porovnávali so sebou). V 2. tisícročí pnl. stavali opidá - skutočné mesto s remeselníckymi, obchodnými štvrťami a svätyňami. Mali vysoko vyvinuté remeslá, osvojili si tavbu železa. Vzniká bronz - zliatina 90% medi a 10% cínu.
- Platidlami boli hrivny - železný polotovar.
- Vzniká tipický šperk - torgues (náramok).
- Kelti boli prvými obyvateľmi Európy, ktorí razili mince - biatec (je zobrazený na slovenskej 5-korunáčke).
- Verili v nesmrtelnosť duše a prevteľovanie. Náboženstvo šírili druidi a bardi. Uctievali stromy, vody, skaly...
Egypt - 3000 r.pnl.-390 r.pnl.
Vzniká v úrodnom povodí Nílu. Panovníkom je faraón, ktorý sa považuje za syna boha slnka - Rea [Ra]. Zástopca boha na Zemi. Patrila mu pôda, ktorú prenajímal poddaným. Faraón mohol nastúpiť na trón už ako malé dieťa. Egypt sa preslávil svojimi monumentálnymi hrobkami - pyramídami. Tie si mohli dovoliť len faraóni. Menej významný úradníci mohli byť pochovaný v mastabách - tvarom pripomínajú zrezaný ihlan so štvorcovou základňou.
Posmrtný život mal veľmi významnú úlohu pre Egypťanov. Verili, že bez zachovania tela nemôže existovať posmrtný život. Preto sa telá mumifikovali, čo bol zdĺhavý proces "úpravy" (sušenie, balzamovanie - ošetrenie mŕtveho masťami a korením, zavíjanie do plátna). Pravdaže kvalita a rozsah v akom sa to robilo záviseli od peňazí. Múmia sa potom uložila do sarkofágu, ktorý mal na sebe podobu mŕtveho a bol patrične zdobený. Vnútornosti, ako pečeň, pľúca, žalúdok, črevá a mozog (srdce nie) boli uložené zvlášť do nádob - kanop, ktoré mali hlavy bohov. Hrobky boli vo vnútri vybavené všetkým, čo mohol zosnulí po smrti potrebovať - jedlo, nábitok, šperky, u faraóna aj loď na, ktorej ho po Níle priviezli. Na stenách boli výjavy zo života a texty písané hieroglyfickým písmom (používalo sa asi od r. 3000 pnl.). Hojne sa mumifikovali aj posvätné zvieratá - mačky, krokodíly...
Egypťania čiastočne rozvíjali aj lekárstvo, i keď to bolo z väčšej časti len šalamúnstvo. Za zmienku stojí aj stomatológia. Keď napr. faraón prišiel o zub dal si zavolať otrokov a jednoducho si zuby vybral. No a ak bol aj zhovievavý poskytol "darcovi" protézu - drevenú.
Spôsoby zobrazenia:
- Koncepčný realizmus
- Zobrazoali postavu podľa predstavy, ktorú si o nej vytvorili. Zobrazovanie v tzv. čelnej pozícii - pohyb iba dopredu.
- Zákon frontálneho zobrazenia
- Postava je zobrazená predpísane z "dvoch" pohľadov - hlava, ruky, nohy z profilu; trup, plecia, oko z predu. Ide o to, že vtedy vedeli postavu zobraziť len takto, čiže napr. oko z profilu nedokázali namaľovať.
- Hierarchická perspektíva
- Postava má veľkosť podľa štátneho významu. Tak mohol byť otrok vedľa faraóna vysoký sotva ako palec.
Sochárstvo: Robili sa drobné sošky skarabeov, ktoré sa o.i. používali aj pri mumifikácií ako náhrada srdca. Vyrábali sa tiež malé votívne sošky určené na obdarúvanie. V chrámoch a mestách boli časté sochy faraónov. Mali strnulú pózu, pohľad upretý do diaľky. Mali aj odznaky moci v rukách. Do monumentálneho sochárstva patria sfingy - symbol múdrosti, ochrankyňa pyramíd. Čo sa týka póz, "najrozpohybovanejšie" sú sošky služobníctva
Maľba: Bola to najmä maľba na veká sarkofágov, kde sa používali často drahé farby vyrobené z drahokamov, či vzácnych prvkov, často zlata. Hrobky často zdobili maľby zobrazujúce púť duše Ka do podsvetia aj so sprievodnými textami. Nachádzali sa tam aj výjavy z dôležitých životných udalostí zomrelého. Maľovalo sa tiež na papyrus - papier z listov papyrusu.
Vznikol ochranný šperk - Pektorál. V textilníctve vynález tkacieho stavu umožnil vyrábať látky 1.5 m široké.
Umelecké techniky: Inkrustácia - vykladanie dreva drahokammi, či perleťou, Intarzia - vykladanie dreva inofarebnými dyhami, Filigrán - jemné pásiky, drôtiky kovu prepletané a spájané navzájom.
Z významných (či skôr len známych) panovníkov môžme spomenúť: Sethi, Tutmos, Ramesse, Tutanchamon - jeho údajne nevykradnutú hrobku objavil Haward Carter.
Mezopotámia - 2500-800 r.pnl.
V povodí riek Eufrad a Tigris sa pre dobré podmienky začali usadzovať ľudia. Jednalo sa o rôzne kmene a národy, ktoré medzi sebou bojovali o nadvládu. Boli to Sumeri, Akádi, Asýrčania, Chetiti. V Mezopotámii vznikali štáty a ríše pomenované podľa národov:
- Sumerská
- Sumersko - Akadská - 2500 r.pnl. Panovník Sargon Akadský.
- Starobabylonská ríša - 1800 r.pnl. Panovník Chamurapi, ktorý zaviedol prvý právny zákonník - stéla s reliéfom a vytesaným klinovým písmom. Hlavným mestom bol Babylon.
- Asýrska ríša - 800 r.pnl. Kráľ Ašurnasirpal.
- Novobabylonská ríša - Kráľ Nabukadnesar, palác v Babylone s povestným zikkuratom (Babylonská veža).
- Perzská ríša - Hlavné mesto Persepolis. Túto ríšu dobyl Alexander Veľký. Nakoniec ríša pripadla Grékom, neskôr Rimanom.
- Spoločenské zriadenie je otrokárske.
- Vládli králi a vysoké postavenie mali tiež kňazi.
- Náboženstvo je polyteistické.
Architektúra: Hlavným stavebným materiálom je hlina. Ktorá sa suší, páli, glazuje. Niekedy je vonkajšia časť stavby pokrývaná glazovanými kachličkami, ktoré chránia pred vlhkom a majú ornamentálny charakter - vytvárajú obrazce. Krásnym príkladom je Ištarina brána (bohyňa Ištar) s prevládajúcim modrím sfarbením, ktorej podobu sa podarilo zrekonštruovať v Berlínskom múzeu. Tehli sa spájajú maltou z hliny. Nosnú funkciu mala stena, stĺp sa veľmi nepoužíval, avšak vznikol pilastér - polostĺp. Poznali klenbu, ktorú využívali ako valenú a nepravú.
Typy stavieb:
- Technické: opevnenia, cesty, kanály, vodovody, mosty..
- Chrámy - tvorili súbory, ktorých dominantou je zikkurat - hora boha - vysoká, stupňovitá stavba, na vrchole ktorej bol chrám. Vo vnútri sa nachádzali knižnice, byty kňazov, školy, úrady, atď. - zikkurat v Ure, v Babylone.
- Paláce - centrom mesta je palác. Mestá boli náročne opevnené a stavali sa mestá v meste (Ur, Uruk, Ašur, Ninive, Babylon). Palác mal mnoho priestorov a jeho súčasťou boli aj vysuté záhrady.
Sochárstvo: Často sa zobrazuje postava okrídlného zvieraťa s ľudskou hlavou - Iamassu [Lamašu]. Spôsob zobrazovania je rovnaký ako v Egypte. Robia sa aj sošky prosebníkov - orátorov s veľkými očami a zopätými rukami. Nazývame ich Ensi. Vznikli pečatné valčeky - odtláčali sa do hlinených tabuliek a nahrádzali podpis pod textom.
Keramika:
- Chaláfska
- keramika bola z okolia Tel Chláfu a simbolizuje úrodu, má hnedé alebo tmavo červené odtiene.
- Súska
- keramika z okolia mesta Súzy mala žltohnedý podklad, dekor červený a čierny.
Farebnosť: Vyskytovali sa najmä okrové farby, s obľubou používali kombináciu modrej a hnedej.